Založiť webovú stránku alebo eShop
 
                                Obec Jastrabá.                                                    
 
  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
                              Naša obec Jastrabá
.
Písomná zmienka o Jastrabej je z 29. septembra 1487, ale vznik obce je staršieho dátumu. Začiatok ľudskej činnosti v Jastrabskom chotári je až v praveku. Archeologické nálezy dokazujú sídlisko s kanelovanou keramikou, lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko z obdobia hallštatského a rímskobarbarského.
 Obec Jastrabá patrila do Svätokrížskeho panstva v severnej časti Tekovskej župy, patriacej Ostrihomskému arcibiskupovi. Leží v južnej časti Kremnických hôr vo východnej časti Jastrabskej vrchoviny.
 Historické názvy obce : v r. 1487 Bezstrebe, 1559 Zetrebe, Istrebe, 1570 Jestrebe, 1773 Jastreby, za Uhorska Karvaly,  1920 Jastrabie, 1927 Jastrabá.
  V roku 1572 boli priezviská: Hwstovicz, Balasovik, Thepuska, Zraba, Baláž, Henczel, Varga, Matyk, Synko, Swbak, Novik, Mathik,  Zthwzar, Kuban, Ambrušovic, Gragor, Sinkovicz, Makws.
 Priezviská v roku 1881: Markoš, Koneracký, Bunček, Struhár, Belička, Mojžiška, Vozár, Baláž, Najšel, Mihál, Víťazka, Lacko, Zaťko, Švec Zaťkovič,  Beňo, Ďurian, Páchnik.
 Priezviská v roku 2004: Bajnok, Baláž, Barát, Barboriak, Barcík, Belička, Beňo, Brestovanský, Bosman, Cabánik, Cyrus, Čierny, Danko, Dobiaš, Ďurian, Flajšík, Florovič, Foltán, Golian, Grovčík, Hacek, Hanák, Haško, Henžel, Hort, Hrčkuliak, Hric, Hrubiš, Hudec, Ivan, Izák, Janičina, Jankovič, Janúch Jarošík, Kašša, Kantárik, Kiršner, Koneracký, Kmeť Kollár, Kostrian, Korduliak, Króner, Kubík, Kubovský, Kučera, Kunovský, Lábsky, Lacika, Lacková, Lupták, Mališ, Marichel Markoš,, Matúška, Mečiar, Mesík, Michál, Michalov, Mojžiška, Mráz, Murgač, Najšel, Páchnik, Piri, Rafaelis, Roob, Rozemberg, Sivok, Sklenár. Sklenka. Slanina, Slašťan, Struhár, Srnka, Šimon, Škoda, Šmid, Štefan, Štrkula,Švec, Tisoň, Urgela, Vallo, Vencel, Vozár, Víttek, Zaťko, Zaťkovič, Zelina.
 Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorúbačstvom, výrobou dreveného uhlia, a šindlov. Neskoršie remeslá boli: mlynár, kováč, kolár, obuvník ,stolár.
 Pôda je menšej bonity väčšinou pieskovcová, na ktorej sa pestoval ovos, raž, ječmeň, zemiaky, ďatelina, fazuľa, bôb, hrach, kapusta, repa.
 Vodné zdroje, v chotári je 38 prameňov z toho 11 v obci. Najstaršia studňa bola zhotovená v roku 1900 pri Oríškov. Vodu z chotára odvádzajú potôčky malého prietoku do Ihračského potoka a odtiaľ do rieky Hron. Malú časť vody odvádza Lihocký potôčik do Rudnice a odtiaľ do Hrona.
 Pripravované jedlá: polievky boli nasledovné : fazuľová, hrachová, geršňa, rajsová, mrvenica mlieková, mrvenica zapražená, tekvicová a struková, ďalej to boli halušky, rezance, udená bravčovina a baranina s kapustou, gríz, zemiaky s mliekom, pečené zemiaky, kapustnica, lokše, podymníky a chlieb.        
 Aktivity obce:
Kostol postavený v r. 1370 zasvätený Michalovi Archanielovi.
Železnica Hr. Dúbrava-Martin v rokoch 1870-tich.
V rokoch 1890 vypukla cholera.
Prvý učiteľ v rim. katolíckej škole vyučoval v r. 1890, škola trvala do r. 1948, pokračovala ako národná škola pre 1 až 5 ročník, od r. 1968 sa vyučovalo v novej 9 ročnej škole s materskou škôlkou.
Podnikateľ z Rim. Soboty menom Vitíz otvoril baňu na uhlie v Žiarcach v r. 1818 tvala 3 roky.
Prvé divadelné predstavenie sa uskutočnilo v r. 1920.
Knižnica bola zriadená 26.4.1925.
Prestavba cesty od mlyna sa uskutočnila v r. 1927-32.
V r. 1931 vzniklo Úverové družstvo.
V rokoch 1933-1937 boli pokusy o dolovanie: kriedy, kovovej rudy, hliny, uhlia, dusíkatých látok, opálu. Kremnický riaditeľ gymnázia tvrdí, že jastrabský opál je exponátom Pražského múzea.
Ľudová kapela bola založená pred II. svetovou vojnou.
Do SNP vstúpili 3 muži, do vojenskej služby narukovalo 30 občanov.
Nemecké jednotky obsadili obec 8.9. 1944, lhneď boli ostrelované delostreleckou palbou povstalcov počas troch týždňov. Za veľkej rabovačky ustúpili Nemci pod tlakom frontu 30.3.1945, oslobodenie Rumunskou armádou bolo 31.3 1945.
Vo vojne padli 4 občania vojaci a 5 civili. Sedem bolo odvečených do koncentračných táborov. Vrátili sa všetci v lete 1945.
Po vojne následkom výbušnín zomrelo 7 detí.
Železničná stanica bola otvorená v lete 1948. Do obce bol zavedený telefón.
Autobus. linka bola do obci zavedená v r. 1951 a zavedený miestna rozhlas, predajňa tovaru otvorená v r. 1957.
JRD založené 29.2.1959,v r. 1963 otvorená Požiarna zbrojnica, 1960-1972 uskutočnená penetrácia ciest.
Požiarna nádrž upravená na kúpalisko v r. 1971 ihrisko zo šatňou v r. 1973.
Kultúrny dom postavený v r. 1980-82, dom smútku postavený v r. 1989.
Volejbalový oddiel založený v r. 1982-88 stolnotenisový odddiel v r. 1990.
Urbársky spolok založený 18.5.1992,  24.8.1992 bol prvý krát vykradnutý kostol, 1994 dobudovaný vodovod.
Jastrabá bola strediskovou obcou, kde bola zriadená fara, matrika a deväťtriedna škola pre okolité obce.
  Významné osobnisti obce: Dr. Jozef Hindický historik na prelome 15-16 storočia, básnik Andrej Jastrabius  študoval v Boloni, v r. 1792-1807 bernolákovec Ignác Matuláni, 1869-1878 národovec Peter Tomkuliak, 1870-1900 kňaz a národovec Ján Ďateľ odporca maďarizácie, koncom 19 stor. Antón Mišúth básnik, začiatok 20 st. národovec spisovateľ K.A.Medvecký, pred I. sv. vojnou Andrej Kováčik, v obci pôsobil Ján Baránik prispievateľ do slovenských novín a matičiar, maliar a medirytec Rudolf Bunček rodák z Jastrabej.
  Živeľné pohromy: v lete1910 veľký požiar v obci, 1972 zhoreli 4 domy, požiar bol aj v r. 1941, menší požiar v r. 1943,  v r. 1936 bola bleskom poškodená kostolná veža.
 
                                                        vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

Povesť o Jastrabskej skale.

    V hustom lese ukrytá pred nepriateľmi, vznikla malá dedinka, ktorá nemala meno. Žili v nej skromní ľudia, vzájomne si pomáhali, aby tak ľahšie prekonali ťažký život. Ťažko, preťažko vypestovali malé úrody z chudobnej zeme, aby bolo pre rodinu na trošku chleba a čo to  pre domáce zvieratá.  Nad dedinou sa vypínala vysoká hora z jednej strany akoby uťatá, čím vznikla vysoká skala. Skalu je vidieť od Hrona, ale aj z neďalekej Kremnice. Nad horou sa často objavil kŕdeľ jastrabov, ktorý zalietal až nad dedinu. Tu jastraby  odnášali sliepky, holuby a iné drobné zvieratá z chudobných gazdovstiev. Darmo sa dedinčania hnevali, nastražili pasce, alebo inak dravce odháňali tie ich vždy šikovne okradli.

   Jedného letného dňa sa vybrali deti početnej rodiny na skalu, aby sa pokochali pohľadom zo skaly ponad ďaleké lesy a doníesli z lesa nejaké halúzky na kúrenie. Ako sa  štverali hore kopcom hustým lesom, neskoro zbadali, že sa počasie zmenilo, až keď nastala tma, výchor lámal konáre a vyvracal  mohutné stromy, do toho sa začalo blískať a prudko pršalo, čo znásobovalo hrôzu okolo nich. V panike sa deti obrátili a utekali smerom domov. Horkýže domov v neprehladnom lese poblúdili a až keď hrôza utíchla našli cestu domov. Bolo že  veľké ich prekvapenie, keď jeden brat chýbal. Premočení s plačom oznámili doma zlú správu. Chýr  sa rýchlo šíril dedinou a tak všetci ľudia nechali robotu a utekali hľadať strateného chlapčeka. Chodili krížom krážom dokmásanou horou, volali ho menom, ale nič. Keď vyšli na čistinku na oblohe videli nenávidený kŕdel jastrabov ako lietajú v divokom tanci, občas do kruhu, potom v strmhlavom lete. Nejeden si pomyslel to najhošie, čo asi predpovedali jastraby, ale nikto sa to neopovážil povedať nahlas. Keď sa divokosť tanca zvyšovala napadlo chlapcovho otca, či im tie nenávidené potvory nechcú tancom niečo povedať a tak sa prvý pobral smerom kde kŕdel najviac útočil.  Všimol si, že let smeruje k rozpuknutému kameňu pod skalou a tu v kamennom úkryte našiel spať svojho syna. Šťastný prešťastný ho ineď zobudil, v šťastí ho vystískal a z plného hrdla zakričal ostatným dobrú zvesť. Aj keď boli všetci unavení, šaty roztrhané predieraním sa lomiskami, kde utŕžili nejednu modrinu a škrabanece, od šťastia na všetko zabudli.  Doma si spomenuli na dobrý čin jastrabov, hovorili, že jastraby asi chceli odčiniť to zle, čo dedine doteraz napáchali. A naviac kŕdeľ jastrabov už gazdovské dvory neraboval. Za preukázanie dobrých skutkov jastrabov,  nazvali skalu pod ktorou našli chlapca Jastrabou skalou a svoju obec Jastrabou. Jastraba si  vložili aj do svojho erbu. Ľudia, ktorí nepoznali tento príbeh premenovali Jastrabiu skalu na Jastrabskú skalu, ale jastrabanom to nevadí.  

                                                                                      Podľa rozprávania Mgr.Eleny Rozenbergovej upravil J. Filanda.

 
Obrázky zo života obci.
 
                                     
 
 Kliknite na túto adresu dozviete sa viac o Jastrabej.
 

 

TOPlist